parapapaaparka!

Vytvárate si k veciam z vášho šatníka vzťah? Áno? Ja k niektorým tiež a ak by som mala definovať ten s touto parkou, povedala by som, že bol zo začiatku dosť komplikovaný. Už som si totiž začínala myslieť, že sa jej ani nedožijem. Platonicky som do tejto parky zaľúbená od momentu kedy som ju prvý krát zbadala, minulú zimu som ju obzerala (a slintala nad ňou) na pár zahraničných blogerkách, a keď som ju pred pár mesiacmi zahliadla online, od radosti som hneď klikala, objednávala a nedočkavo očakávala pani poštárku. Asi som to trocha zakríkla, pretože mesiac ubehol a parka nikde. Písala som do e-shopu, kde mi povedali, že sa mám obrátiť na poštu, písala som na poštu a tam, že mám vraj napísať odosielateľovi. Začarovaný kruh a balíček (snáď) niekde v ňom. Nakoniec sa mi ozvali z colnice, kde to všetko zdržali (neviem či mali pocit, že v nej pašujem drogy alebo čo) a do pár dní bola parka konečne doma. Tak predsa len happy end! Po srdečnom zvítaní, pohladení a zistení, že je trošku tenšia ako som čakala (no najpríjemnejšia ovečka vo vnútri to výborne kompenzuje a ešte lepšie ma zahreje) som ju konečne vyvenčila a už teraz viem, že to čakanie stálo za to a budú z nás skvelé kamošky. Toľko love-story o jednej parke. Podobný zamilovaný príbeh by som mohla napísať aj o týchto topánkach, len s tým rozdielom, že potom čo mi tu padli do oka som si ich objednala a o pár dní boli bez problémov doma. Sú úžasne pohodlné a výborne sa mi hodia k tejto (momentálne najobľúbenejšej/ najnosenejšej/školskej) kabelke. Tak som si ich dnes vzala spolu s pruhovanými šatami a toľko ospevovanou parkou do školy a bolo mi fajn. Tá kombinácia ma tak baví.